Život Prešova
online
online
Jubilant Pálffy už "nejde nikam", ale tímu fandí v boji o ZOH
04.05.2012 Bratislava
Bratislava 4. mája (TASR) - Na začiatku roku 2006 oznámil, že definitívne a s okamžitou účinnosťou vešia na klinec svoje súťažné korčule. Bolo že to smútku v slovenskom hokeji pár dní pred štartom zimnej olympiády v Turíne. Ale o štyri roky neskôr, tiež dosť senzačne, hral na inej zimnej olympiáde a vo Vancouveri sa ako takmer 38-ročný podieľal na nečkanom 4. mieste v konkurencii tímov, ktorých základy tvorili mladšie megahviezdy hokejového neba. Žigmund Pálffy, majster sveta z roku 2002, oslavuje v sobotu svoje štyridsiatiny. Svoj posledný zápas v NHL odohral v noci na utorok (symbolicky?) proti Vancouveru, v ktorom jeho Pittsburgh prehral 2:4. "Ziggyho" posledným zápisom do kanadského bodovania bola o noc skôr asistencia, tiež trochu symbolická, keď starý harcovník po akcii mladučkého talentu Sidneyho Crosbyho odovzdal pukovú štafetu na gól iného hokejového mladíka Michela Ouelleta. Symbolická bola aj prehra na ľade Nasvillu (4:5) a vôbec celá sezóna, ktorá klubu nevychádzala. Po vyradení vo štvrťfinále MS 2005 (4:5 s Kanadou) ukončil Pálffy kariéru na reprezentačnej úrovni a ani celková rozlúčka s hokejom nebola slávna... Lenže "Žigo" sa vrátil, do svojej rodnej Skalice a do najvyššej domácej súťaže. A hlavne - ešte raz a už takmer určite naposledy na vrcholné fórum. Naozaj len kúsok mu chýbal na rozlúčku s olympijskou medailou.
Jedna z najväčších postáv slovenského hokeja však svojmu odvetviu na Slovensku pomohla zabezpečiť skvelú povesť už dávnejšie. Do povedomia vrcholového hokeja vnikol ako 18-ročný v roku 1990. Vo federálnej súťaži v drese AC Nitra sa stretol s Jozefom Stümpelom a odvtedy sa datuje ich blízky kamarátsky vzťah. Talentovaného krídelníka následne pod svoje krídla stiahol silný trenčiansky klub a vtedajšia Dukla v pálffyovskej ére vytvorila mimoriadne nadaný tím, ktorého väčšina individualít sa neskôr presadila v zahraničí a mnohé v NHL. V profilige výrazne napríklad aj Pálffy, ale ešte predtým žiaril dve sezóny v končiacej sa česko-slovenskej najvyššej súťaži. Cez anabázy v nižších zámorských ligách sa v NHL napevno usídlil v sezóne 1994/95 v klube NY Islanders, ktorý ho draftoval v roku 1991 v 2. kole z celkovej 26. pozície. V roku 1999 putoval diagonálne cez USA do Los Angeles, kde pôsobil až do predvýlukového ročníka. V nasledujúcom lete sa však sťahoval späť na severovýchod, lebo ako voľný hráč podpísal Pittsburghu Penguins.
V NHL odohral 684 zápasov základnej časti, dal 329 gólov a nazbieral 384 asistencií, v play off má bilanciu 24/9+10. Medzitým mal niekoľko prieťahov v rokovaniach o základnej ponuke na zmluvu so štatútom obmedzeného voľného hráča a kým sa s Islanders dohodol, stihol odohrať začiatky slovenských extraligových sezón za Duklu (1996) a HK36 Skalica (98). Počas zámorskej štrajkovej sezóny hral v českej extralige v drese pražskej Slavie a v novembri hosťoval 8 zápasov za klub z hlavného mesta.
Na reprezentačnej úrovni mala jeho kariéra tiež množstvo pozoruhodných momentov. Štartoval na šiestich MS, troch ZOH, na Kanadskom i Svetovom pohári a dvakrát i na MSJ. Za národný tím odohral 74 zápasov, dal 37 gólov a má dve medaily z MS, zlato 2002 a bronz o rok neskôr. K historickému titulu prispel vrchovatou a kľúčovou mierou, hoci po vyradení LA v play off NHL prišiel do Švédska spolu s obrancom Ľubomírom Višňovským len na vyraďovaciu fázu. "Vtedy to bola taká doba, že sa nevolalo hneď po vypadnutí. Boli sme síce s "Višňom" sklamaní, ale dohodli sme sa, že zavoláme Petrovi Šťastnému. Nečakali sme na nič a veľmi radi sme prišli. Chceli sme byť s tímom v ktorom bolo viacej hráčov z NHL. Nakoniec sme sa tam zišli nielen vynikajúca partia, ale najmä vynikajúci hokejisti. Proste grupa chalanov, ktorí veľmi chceli vyhrať," zaspomínal si nedávno Pálffy.
Od štvrťfinále v troch zápasoch bol konštruktérom 5 dôležitých gólov a z jeho 5 asistencií utkveli v pamäti národa prvá, prostredná a najmä posledná.
V záverečných sekundách druhej tretiny štvrťfinále proti Kanade za stavu 0:2 zaviezol puk do útočného pásma, neunáhlil sa na strelu, zasekol, telom oklamal súpera a len zľahka posunul puk Petrovi Bondrovi. Ten v plnej rýchlosti obkorčuľoval celé pásmo, vrátil sa takmer na miesto Pálffyho prihrávky a prudkým švihom dve sekundy pred klaksónom znížil na 1:2. Slováci potom vyhrali nad kolískou hokeja 3:2 a postúpili do semifinále. Druhým nezabudnuteľným momentom bol tiež hokejovo geniálne chladnokrvný počin, keď v boji o finále Slováci prehrávali 0:2 s domácimi Švédmi. Tiež v druhej tretine vybojoval v závere oslabenia puk v strednom pásme, opäť zasekol, opäť sa neunáhlil a počkal na Vladimíra Országha. Ten naskočiac z trestnej lavice dostal od "Žiga" pas s presnosťou optika a sólonájazdom znížil na 1:2. Tím trénera Ján Filca vyhral 3:2 po nájazdovom rozstrele, v ktorom dal Pálffy svoj jediný gól, ale s prívlastkom víťazný, lebo nik pred ním ani po ňom okrem spoluhráča Richarda Lintnera neuspel.
Vo finále proti Rusom v závere za stavu 3:3, keď bol súper v hernej prevahe, získal Pálffy na vlastnej modrej puk, rýchlo s ním vyrazil dopredu a v nájazde dvoch na jedného ho v pravý okamih zľahka poslal Bondrovi, ktorý dal najslávnejší gól v dejinách slovenského hokeja. "Sú to pamätné momenty, ktoré zostávajú stále v hlave a nikdy sa z nej nevymažú. Ja som sa v živote tešil z viacero dôležitých prihrávok, bolo toho viac, ale táto viedla k titulu majstrov veta, takže bola osobitá." Vtedy mal Pálffy 30 rokov, teraz v sobotu oslávi štyridsiatku. "Už nejdem nikde... Národnému výberu však v Helsinkách fandím, ide tam o veľa a je dôležité, aby sme hrali priamo na olympiáde."
Jedna z najväčších postáv slovenského hokeja však svojmu odvetviu na Slovensku pomohla zabezpečiť skvelú povesť už dávnejšie. Do povedomia vrcholového hokeja vnikol ako 18-ročný v roku 1990. Vo federálnej súťaži v drese AC Nitra sa stretol s Jozefom Stümpelom a odvtedy sa datuje ich blízky kamarátsky vzťah. Talentovaného krídelníka následne pod svoje krídla stiahol silný trenčiansky klub a vtedajšia Dukla v pálffyovskej ére vytvorila mimoriadne nadaný tím, ktorého väčšina individualít sa neskôr presadila v zahraničí a mnohé v NHL. V profilige výrazne napríklad aj Pálffy, ale ešte predtým žiaril dve sezóny v končiacej sa česko-slovenskej najvyššej súťaži. Cez anabázy v nižších zámorských ligách sa v NHL napevno usídlil v sezóne 1994/95 v klube NY Islanders, ktorý ho draftoval v roku 1991 v 2. kole z celkovej 26. pozície. V roku 1999 putoval diagonálne cez USA do Los Angeles, kde pôsobil až do predvýlukového ročníka. V nasledujúcom lete sa však sťahoval späť na severovýchod, lebo ako voľný hráč podpísal Pittsburghu Penguins.
V NHL odohral 684 zápasov základnej časti, dal 329 gólov a nazbieral 384 asistencií, v play off má bilanciu 24/9+10. Medzitým mal niekoľko prieťahov v rokovaniach o základnej ponuke na zmluvu so štatútom obmedzeného voľného hráča a kým sa s Islanders dohodol, stihol odohrať začiatky slovenských extraligových sezón za Duklu (1996) a HK36 Skalica (98). Počas zámorskej štrajkovej sezóny hral v českej extralige v drese pražskej Slavie a v novembri hosťoval 8 zápasov za klub z hlavného mesta.
Na reprezentačnej úrovni mala jeho kariéra tiež množstvo pozoruhodných momentov. Štartoval na šiestich MS, troch ZOH, na Kanadskom i Svetovom pohári a dvakrát i na MSJ. Za národný tím odohral 74 zápasov, dal 37 gólov a má dve medaily z MS, zlato 2002 a bronz o rok neskôr. K historickému titulu prispel vrchovatou a kľúčovou mierou, hoci po vyradení LA v play off NHL prišiel do Švédska spolu s obrancom Ľubomírom Višňovským len na vyraďovaciu fázu. "Vtedy to bola taká doba, že sa nevolalo hneď po vypadnutí. Boli sme síce s "Višňom" sklamaní, ale dohodli sme sa, že zavoláme Petrovi Šťastnému. Nečakali sme na nič a veľmi radi sme prišli. Chceli sme byť s tímom v ktorom bolo viacej hráčov z NHL. Nakoniec sme sa tam zišli nielen vynikajúca partia, ale najmä vynikajúci hokejisti. Proste grupa chalanov, ktorí veľmi chceli vyhrať," zaspomínal si nedávno Pálffy.
Od štvrťfinále v troch zápasoch bol konštruktérom 5 dôležitých gólov a z jeho 5 asistencií utkveli v pamäti národa prvá, prostredná a najmä posledná.
V záverečných sekundách druhej tretiny štvrťfinále proti Kanade za stavu 0:2 zaviezol puk do útočného pásma, neunáhlil sa na strelu, zasekol, telom oklamal súpera a len zľahka posunul puk Petrovi Bondrovi. Ten v plnej rýchlosti obkorčuľoval celé pásmo, vrátil sa takmer na miesto Pálffyho prihrávky a prudkým švihom dve sekundy pred klaksónom znížil na 1:2. Slováci potom vyhrali nad kolískou hokeja 3:2 a postúpili do semifinále. Druhým nezabudnuteľným momentom bol tiež hokejovo geniálne chladnokrvný počin, keď v boji o finále Slováci prehrávali 0:2 s domácimi Švédmi. Tiež v druhej tretine vybojoval v závere oslabenia puk v strednom pásme, opäť zasekol, opäť sa neunáhlil a počkal na Vladimíra Országha. Ten naskočiac z trestnej lavice dostal od "Žiga" pas s presnosťou optika a sólonájazdom znížil na 1:2. Tím trénera Ján Filca vyhral 3:2 po nájazdovom rozstrele, v ktorom dal Pálffy svoj jediný gól, ale s prívlastkom víťazný, lebo nik pred ním ani po ňom okrem spoluhráča Richarda Lintnera neuspel.
Vo finále proti Rusom v závere za stavu 3:3, keď bol súper v hernej prevahe, získal Pálffy na vlastnej modrej puk, rýchlo s ním vyrazil dopredu a v nájazde dvoch na jedného ho v pravý okamih zľahka poslal Bondrovi, ktorý dal najslávnejší gól v dejinách slovenského hokeja. "Sú to pamätné momenty, ktoré zostávajú stále v hlave a nikdy sa z nej nevymažú. Ja som sa v živote tešil z viacero dôležitých prihrávok, bolo toho viac, ale táto viedla k titulu majstrov veta, takže bola osobitá." Vtedy mal Pálffy 30 rokov, teraz v sobotu oslávi štyridsiatku. "Už nejdem nikde... Národnému výberu však v Helsinkách fandím, ide tam o veľa a je dôležité, aby sme hrali priamo na olympiáde."
0
www.ZIVOTPO.sk
